JUDr. Zoroslav Kollár, 6.4.2025
Ilustračný obrázok (Zdroj: REUTERS)
Panamský prieplav má za sebou dramatickú históriu, ktorá zahŕňa neúspešné francúzske snahy,
desiatky tisícok obetí a dokonca aj Američanmi iniciovaný prevrat.
Prvý pokus o výstavbu prieplavu podnikli Francúzi v roku 1880 pod vedením Ferdinanda de
Lessepsa, inžiniera známeho stavbou Suezského prieplavu. No nehostinné podmienky, tropické choroby ako malária a žltá zimnica a náročný terén si vyžiadali životy desiatok tisícov pracovníkov.
Francúzska spoločnosť skrachovala a projekt bol na roky opustený. V tom čase však Spojené štáty videli prieplav ako strategicky dôležitú cestu, ktorá by im umožnila rýchlejší presun vojenských a obchodných lodí medzi Atlantikom a Pacifikom. V roku 1903 preto USA aktívne podporili a financovali prevrat v Paname, ktorý viedol k jej odtrhnutiu od Kolumbie.
Americké vojnové lode boli strategicky umiestnené tak, aby zabránili kolumbijským jednotkám potlačiť povstanie. Len tri dni po prevrate USA uznali Panamu ako nezávislý štát a podpísali s ňou dohodu, ktorá im poskytla plnú kontrolu nad oblasťou prieplavu.
Američania dokončili stavbu Panamského prieplavu v roku 1914, pričom už za ich vedenia zomreli ďalšie tisíce robotníkov, najmä prisťahovalcov z Karibiku. Na ich počesť boli postavené pamätníky pripomínajúce túto temnú, ale historicky významnú kapitolu v dejinách globálnej dopravy.
Panamský prieplav, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán, patrí k najdôležitejším námorným trasám na svete. Bol postavený Spojenými štátmi na začiatku 20. storočia a viac ako 80 rokov potom zostal pod americkou správou. Až v roku 1999, na základe dohody Torrijos-Carter medzi USA a Panamou z roku 1977, prieplav definitívne prešiel do panamských rúk.
Po tomto prevzatí začali v oblasti výrazne investovať aj čínske spoločnosti. Hongkonská firma CK Hutchison Holdings, ktorá je jednou z najväčších logistických a prístavných spoločností na svete, získala kontrolu nad strategickými prístavmi Balboa a Cristobal – kľúčovými bodmi na oboch koncoch prieplavu. To vyvolalo obavy v Spojených štátoch, že Čína takýmto spôsobom získava nepriamu kontrolu nad jednou z najdôležitejších obchodných trás na svete.
Čína sa v posledných dvoch desaťročiach stala hlavným obchodným partnerom Panamy. V roku 2017 Panama oficiálne prerušila diplomatické vzťahy s Taiwanom a nadviazala oficiálne vzťahy s Čínou, čo ešte viac prehĺbilo americké obavy zo straty vplyvu v tejto strategickej oblasti.Čínske investície v Paname sa postupne rozšírili aj mimo samotných prístavov – čínske spoločnosti financovali výstavbu infraštruktúry, železníc a logistických centier. V roku 2018 sa dokonca objavili správy, že Čína zvažuje vybudovanie alternatívneho prieplavu cez Nikaraguu, čo by mohlo oslabiť význam Panamského prieplavu a presunúť obchodné toky pod väčší čínsky vplyv. Na tomto pozadí a aj na základe politického tlaku zo strany USA administratívy prišlo pred niekoľkými týždňami rozhodnutie hongkonskej spoločnosti CK Hutchison predať svoje prístavy – vrátane tých v Paname – americkému konzorciu vedenému BlackRockom, najväčším svetovým správcom aktív. Táto dohoda, v hodnote približne 23 miliárd dolárov, mala znamenať návrat strategických prístavov pod americkú kontrolu.
Čínska vláda však tento predaj práve zablokovala. Štátna správa pre reguláciu trhu, ktorá v Číne dohliada na hospodársku súťaž, začala antimonopolné vyšetrovanie a argumentovala, že transakcia by mohla narušiť hospodársku súťaž a ohroziť čínske obchodné záujmy. Hoci oficiálnym dôvodom bolo „monopolné riziko“, odborníci sa zhodujú, že išlo predovšetkým o geopolitický krok s cieľom zabrániť posilneniu amerického vplyvu v Paname.
Na blokovanie predaja okamžite reagoval prezident Donald Trump, ktorý sa k téme prieplavu
vyjadruje už od svojho prvého funkčného obdobia. Vo svojom prejave pred Kongresom vyhlásil: „Moja administratíva získa späť kontrolu nad Panamským prieplavom a už sme s tým začali.“ Trump sa dlhodobo netají tým, že považuje Panamský prieplav za kľúčový americký záujem. Už v roku 2017, počas stretnutia s panamským prezidentom, vyhlásil, že „Postavili sme ho. Bolo to jedno z najväčších inžinierskych diel v histórii. A teraz ho spravujete veľmi dobre.“ Jeho posledné vyjadrenia však naznačujú, že chce podniknúť aktívne kroky na návrat amerického vplyvu v regióne. Vo svojom prejave k predaju prístavov dodal: „Len dnes veľká americká spoločnosť oznámila, že kupuje prístavy na oboch koncoch Panamského prieplavu.“ Najviac kontroverzie však vyvolal tento výrok: „Čína ovláda Panamský prieplav. A my sme ho nedali Číne, dali sme ho Paname – a teraz si ho berieme späť.“
Tieto slová vyvolali okamžitú reakciu panamskej vlády. Prezident José Raúl Mulino Trumpa obvinil zo „šírenia dezinformácií“ a zdôraznil, že Panama je suverénnym správcom prieplavu a akékoľvek zahraničné zásahy sú neprijateľné.
Blokovanie predaja prístavov zo strany Číny môže ešte viac prehĺbiť napätie medzi USA a Čínou. Spojené štáty sa snažia posilniť svoju kontrolu nad kľúčovými obchodnými trasami, zatiaľ čo Čína systematicky investuje do námornej infraštruktúry po celom svete v rámci iniciatívy “Jedno pásmo, jedna cesta”, čím majú zámer vybudovať niečo ako novú hodvábnu cestu s globálnym hospodárskym významom. Ak sa napätie vystupňuje, môže to viesť k zvýšeniu obchodných bariér, neistote v globálnych dodávateľských reťazcoch a rastu nákladov na dopravu.
Pre Európsku úniu je Panamský prieplav dôležitou spojnicou v transatlantickom obchode. Ak by došlo k jeho narušeniu alebo k zmene obchodných pravidiel, mohlo by to ovplyvniť európske hospodárstvo, najmä exportne orientované krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Holandsko.
Slovenská ekonomika je silne závislá od globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v automobilovom priemysle. Ak by obchodné napätie medzi USA a Čínou viedlo k narušeniu lodnej dopravy alebo vyšším nákladom na prepravu, mohlo by to zvýšiť ceny vstupných surovín a predĺžiť dodacie lehoty.
Panamský prieplav zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnej preprave tovarov medzi Áziou,
Severnou Amerikou a Európou, a akékoľvek narušenie jeho fungovania môže mať dominový efekt na celosvetové dodávateľské reťazce.
Slovensko, keďže je najväčším výrobcom automobilov na obyvateľa na svete a automobilový
priemysel u nás tvorí okolo 40% celkového exportu krajiny. Tento sektor je silne závislý od
včasných dodávok komponentov, pričom veľká časť surovín a elektronických súčiastok pochádza z Ázie, najmä z Číny, Japonska a Južnej Kórey.
Ak by spor medzi USA a Čínou viedol k obmedzeniu prepravy cez Panamský prieplav alebo k
zvýšeniu nákladov na lodnú dopravu, mohla by sa predĺžiť doba dodania komponentov. To by
mohlo narušiť výrobný cyklus v slovenských automobilkách Volkswagen, Kia, PSA a Jaguar Land Rover, čím by sa zvýšili výrobné náklady a potenciálne spomalila produkcia.
Obchodné napätie medzi USA a Čínou by sa mohlo premietnuť aj do rastu cien spotrebného tovaru na Slovensku. Mnoho produktov, ako sú elektronika, domáce spotrebiče, textil či chemické výrobky, pochádza z Ázie a do Európy sa prepravuje námornou cestou.
Ak by sa situácia vyhrotila natoľko, že by USA alebo Čína zaviedli ďalšie clá a obchodné bariéry, mohlo by to znamenať vyššie ceny pre slovenských dovozcov aj spotrebiteľov. Najviac by to zasiahlo segmenty ako elektronika a IT technológie, keďže veľká časť komponentov pre európsky trh prechádza cez ázijské prístavy.
Slovensko má významné obchodné väzby s USA a Kanadou, pričom niektoré slovenské firmy
exportujú svoje výrobky práve cez námorné trasy, ktoré zahŕňajú Panamský prieplav. Ak by sa doprava cez prieplav skomplikovala alebo zdražela, mohlo by to znamenať vyššie náklady pre slovenských exportérov, najmä v strojárstve, elektrotechnike a chemickom priemysle.
Keďže Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá sa snaží diverzifikovať svoje energetické zdroje a znížiť závislosť od Ruska. LNG (skvapalnený zemný plyn) zo Spojených štátov sa v posledných rokoch stal kľúčovým faktorom v európskej energetickej bezpečnosti. Ak by obchodné napätie medzi USA a Čínou viedlo k logistickým problémom alebo k presmerovaniu dodávok LNG na iné trhy, mohlo by to nepriamo ovplyvniť ceny plynu v Európe a tým aj na Slovensku.
Slovenská ekonomika je tiež otvorená a silne prepojená s globálnymi finančnými trhmi. Ak by
obchodná vojna medzi USA a Čínou viedla k veľkým výkyvom na burzách, mohlo by to ovplyvniť aj slovenských investorov, fondy a firmy obchodujúce na medzinárodných trhoch.
Aj keď Slovensko nie je priamo zainteresované v spore o Panamský prieplav, jeho ekonomika je dostatočne prepojená so svetom na to, aby pocítila jeho dôsledky. Ak by sa situácia medzi USA a Čínou vyhrotila, mohlo by to viesť k vyšším nákladom na dopravu, predĺženiu dodávateľských reťazcov, zdraženiu tovarov a možným komplikáciám pre exportérov.
Preto je dôležité, aby slovenské firmy a vláda pozorne sledovali vývoj v tejto oblasti a pripravili sa na možné ekonomické dopady, najmä v oblasti automobilového priemyslu, obchodu a energetiky.
Predaj prístavov v Panamskom prieplave je ďalším príkladom toho, ako sa geopolitický boj medzi USA a Čínou premieta do svetového obchodu. Trumpova rétorika naznačuje, že Washington chce opätovne posilniť svoj vplyv v regióne, zatiaľ čo Čína sa snaží svoje postavenie ubrániť. V nasledujúcich mesiacoch bude dôležité sledovať, ako sa situácia vyvinie – či USA nájdu spôsob, ako transakciu dokončiť, alebo či Čína podnikne ďalšie kroky na ochranu svojich záujmov. Nech už bude výsledok akýkoľvek, Panamský prieplav zostane aj naďalej kľúčovým bodom v boji o globálnu moc.
