MUDr. Robert Vetráka, 11.5.2025
Ilustračný obrázok (Zdroj: Ministerstvo obrany SR (Ilustračný obrázok))
V ostatných dňoch médiá informujú, že v Bratislavskej časti Vajnory bude postavená nová koncová nemocnica.
Pozrime sa ako to funguje v zahraničí. Keďže pri výstavbe univerzitnej nemocnice ide väčšinou o výdavky z verejných zdrojov, projekt nemocnice býva podrobený verejnej diskusii najmä odbornej verejnosti. Odborná verejnosť sa vyjadruje k štruktúre kliník a oddelení, ich kapacite a keďže sa jedná o univerzitnú nemocnicu, zohľadňujú sa pri novom projekte aj potreby lekárskej fakulty na vytvorenie dostatočného priestoru pre výučbovú základňu. Po dosiahnutí konsenzu odbornej verejnosti s investorom a architektom sa pristúpi k realizácii výstavby univerzitnej nemocnice.
Slovenský „model“ je už viac ako 30 rokov atypický.
Posledná nová nemocnica bola postavená začiatkom 90. rokov v Bratislavskej Petržalke. Bola stavaná ako „mestská“ nemocnica, lebo sa už postupne realizovala výstavba UNB ako koncovej nemocnice na Rázsochách. Hoci pôvodný projekt počítal s viac ako 1 000 posteľovou nemocnicou, priestormi pre Lekársku fakultu, ubytovacie kapacity pre študentov medicíny ako aj pre vedecko výskumnú činnosť, neustále sa spochybňoval. Nikomu nevadilo, že Univerzitná nemocnica je v starých a nevyhovujúcich priestoroch. Projekt novej UNB na Rázsochách skončil zrúcaním celej hrubej stavby.
K výstavbe novej UNB sa viac ako 25 rokov vyjadrujú rôzni pseudo odborníci a tak to aj vypadá. Počas 25 rokov sme počuli rôzne nápady na výstavbu UNB - viac a menej koncepčné, ale ani jeden sa nepodarilo realizovať, pretože to boli nápady ako po „ebriete“ – totálne nepripravené, neodkonzultované s odbornou verejnosťou.
Prečo je to tak?
Musíme si zadefinovať parametre univerzitnej nemocnice. Najmenšia Univerzitná nemocnica / UN/ v Európe má 900 postelí. U nás sme od rôznych „expertov“ počuli, že na novú UNB stačí od 600 do 800 postelí... Už toto svedčí o tom, že autori myšlienok nepochopili čo je to UN.
Ak má UNB slúžiť na výučbu medikov, musí mať komplexnú štruktúru klinických pracovísk, ktoré vychádzajú z potrieb výučby medikov. A každá klinika musí mať definovaný počet postelí, aby medici mohli absolvovať klinickú výučbu. Pri týchto požiadavkách sa univerzitné nemocnice v Európe pohybujú s počtom postelí od 1 200 do 1 700 / napr. AKH Viedeň má 1 700 lôžok.
Keďže nám absentuje za 35 rokov štátna zdravotná politika a koncepcia rozvoja jednotlivých univerzitných a koncových nemocníc, nemocnice sa stavajú na najmä základe politického lobingu a problém sa nerieši koncepčne. Výber lokality je sekundárny, priorita je štruktúra a kapacita klinických pracovísk, kapacita výučbových priestorov a realizácia komplexného projektu – nemocnice, výučbových klinických a teoretických priestorov a vytvorenie podmienok pre vedecko výskumnú činnosť. Pokiaľ by v komplexe boli vybudované ubytovacie kapacity, bolo by to ideálne. Tak uvidíme, či konečne zvíťazí zdravý a odborný pohľad nad nekoncepčnými projektami.
